Freshfem.sk
Food

V prevádzke "U Gulky" ponúkajú to, čo všetci milujeme. Lucka a Radka si splnili svoj podnikateľský sen

Nemusia pracovať, pretože robia čo ich baví.

21. december 2016, 15:40
21. december 2016, 15:40

Pamätáš si ešte, keď nás rodičia alebo babky brali cez víkend do cukrárne? Vtedy sme ešte nejedli vegan, raw a bezlepkové koláče, ale dopriali sme si poriadny krémeš, punčák alebo veterník. Hipsterských kaviarní nám pribúda ako húb po daždi a na každom rohu vyrastá nové bistro. O to viac nás v centre Bratislavy potešila novootvorená cukráreň U Gulky. Čo predchádzalo jej otvoreniu a prečo dostala práve takýto názov, sa dozvieš v rozhovore s dvoma podnikavými mladými babami, Luckou a Radkou, ktoré milujú sladké a neboja sa plniť si svoj sen. O fotografie tejto krásnej cukrárne sa postarala Nicole Lieskovská.

Ahojte baby. Začnime školou. V dobe, kedy si stále veľa mladých (aj starých) myslí, že vysokoškolský titul je zárukou dobrej práce a úspechu, ste ako na tom vy? 
L: Študovala som právo, čo nebola moja šálka kávy, pomedzi to som varila a vypekala, až som sa dostala sem. Mala som hotové všetky skúšky, napísanú bakalárku a odišla som do Mexika. Pôvodne na 3 mesiace, z čoho sa nakoniec udial rok a pol.

 

R: Takisto som bola študentom, ktorý nedokončil školu a stiahla ma gastronómia. Začala som robiť na rajóne, za barom a neskôr som odišla do zahraničia. Prešla som Španielsko, Dublin a Dubaj a po necelých 5 rokoch som sa vrátila naspäť na Slovensko. Po návrate som prevádzkovala reštaurácie a potom som si povedala, že už stačilo.

Našli ste v zahraničí inšpiráciu a chuť otvoriť si niečo vlastné? 

L: Vždy, keď odchádzaš preč, tak je to s očakávaním, že vo svete nájdeš to, čo ti chýba doma. Pritom môžeš odcestovať aj na Mars a vždy ťa to nejako dobehne. Ale je to haluz, ako sa dokáže zmeniť pohľad človeka, pretože keď som odchádzala, bola som presvedčená, že sa na Slovensko nevrátim a nie je to tu pre mňa. Pritom som sa vrátila s tým, že tu je môj domov.

 

V prevádzke


Prejdime teda k samotnej cukrárni. Čo predchádzalo jej otvoreniu?


L: Ja som najskôr piekla doma a musela som si nájsť aspoň aký-taký provizorný priestor na výrobu. Vtedy som narazila na priestor, kde som piekla takmer rok a potom prišlo toto. Priestor sme hľadali skoro rok, motali sme sa po Bratislave a ono si nás to počkalo. Ležali sme na Sundecku, písali sme si úplne nezmyselné poznámky a  týždeň na to sme našli priestor.

R: Ja som bola presvedčená, že nebudem mať svoj podnik nikdy v živote, že sa to neoplatí, vycucia mi to život, ale to bolo obdobie, v ktorom som bola vyčerpaná zo svojej aktuálnej práce. Urobila som si pekné leto, brigádovala som a troška si oddýchla od psychickej záťaže.

Podpísali ste priestor a nemali ste teda pripravené nič?
R: Naša spoločná známa nám vnukla myšlienku, že budeme asi dobré kombo a týmto by sme ju chceli pozdraviť. To bol človek, ktorý nám pomohol v celom procese otvárania a bol naším externým radcom. My sa niekedy smejeme, že nám nakydalo šťastie na hlavu, lebo veľa z našich priateľov nám podalo pomocnú ruku, za čo sme veľmi vďačné. práve v tomto procese sme pochopili, aké to je, keď si v živote dobrý človek a vráti sa ti to.

V prevádzke

 

Ako ste sa dopracovali k názvu u Gulky?
R: To paradoxne napadlo mne a bude to znieť možno smiešne, ale ja mám aj psa, ktorý sa volá Gulka. Nemá to nič spoločné s touto Gulkou (ukazuje na Lucku, prezývanú Gulka, nie kvôli postave, ale priezvisku). Ide to ľahko do úst a je to také krčmové, na čom sa my vždy smejeme, že vlastne máme takú malú krčmu.

 

L: Ja mám síce funkčnú facebook stránku So Gulicious, ale keby som to sem dala niekde na plagát a ide okolo babka, tak sa na mňa pozrie, či som normálna. Ľudia to nevedia ani vyslovovať, takže sme dali toto. Tým, že sme cukráreň a na Slovensku, tak sme to chceli ponechať v slovenčine.




 

 

A photo posted by Lucia Gulisova (@so_gulicious) on

 

 

A photo posted by Lucia Gulisova (@so_gulicious) on

 

Otvoriť si cukráreň, to musí mať predpokladám človek vzťah k pečeniu. Spomenieš si na svoje začiatky?
L: Ja som bola anti-pečiaci typ. Obe ruky ľavé. Vždy som bola v kuchyni, vždy ma to bavilo, ale sladké veci som nerobila nikdy. Až sa to jedného dňa zlomilo a začala som skúšať. Prvé pokusy boli úplne katastrofálne, samozrejme som si myslela, že je to super a sú svetové. Začala som ovsenými vločkami bez chuti a myslela som si, že je to strašne fasa a je to niečo iné, výborné. Časom to chytíš do ruky. Sú ľudia, ktorí vedia piecť a nechce sa im robiť a potom sú takí, ktorí chcú, ale nevedia ako. Ty vieš takýto "skill" chytiť na hocičo, či je to kreslenie, varenie, pretože sú to veci, ktoré sa vieš naučiť, pokiaľ chceš. 

 

V prevádzke

 

Kde si hľadala pre svoje výtvory inšpiráciu?

L: Instagram je teraz "nabombovaný" týmito tortami. Na tých tortách sú v podstate len kvetinky, polevy a ovocie, takže či je to Austrália alebo Anglicko, všade sú tie torty rovnaké. Ani ja ani žiadna iná cukrárka, ktorá sme tu v Bratislave sme nevymysleli Ameriku. A aj keď panuje medzi babami rivalita a vzájomne o sebe tvrdia, že jedna kopíruje druhú, tak to tak nie je. Pretože ani jedna to nevymyslela. 

 



Baby, aký je teda váš obľúbený koláč?


L:
Ja hocičo makové.


R: Ja mám zasa rada všetko čokoládové.

 

V prevádzke

 

Raw, vegan či bezlepkové - snažíte sa prispôsobovať aktuálnemu trendu zdravého stravovania?


L: Ja som sama začínala s tým, že som piekla a robila bezlepkové torty, ale samé sa to upratalo, že ľudia už keď si prídu dať ten koláč, tak si chcú dať koláč. Už to veľa ľudom dokonca lezie na nervy. Samozrejme je super sa zdravo stravovať, starať sa o seba a ak má niekto intoleranciu, tak jasné, nikto ťa nebude nútiť jesť lepok, keď ti to nerobí dobre, tak ho nejedz. Ale keď máš zdravé telo, ktoré dokáže spracovať všetko, tak nie je dôvod niečo zo stravy vylúčiť, pretože všetko má svoju funkciu.

R: Najmä na objednávky ide naozaj všetko od výmyslu sveta, pretože detičky dnes majú najrôznejšie alergie. Robíme aj raw koláče, alebo bezlepkové cheesecaky a vždy tu pre ľudí niečo máme, ale nezakladáme si na tom a nebudeme sa tu hrať na vegánsku cukráreň, napriek tomu, že chceme vyhovieť dopytu.


Čo okrem koláčikov si u vás ľudia radi dajú?

R: Chceme, aby ľudia vedeli, že tu nedostanú len dobrý koláč, ale aj výbornú kávu, dobrý čajík a limonádu. Na raňajky podávame domáce nátierky podľa dennej ponuky s čajíkom alebo kávou, plnené croissanty alebo vianočku s maslom, džemom, medom a kakaom. 

 

V prevádzke

 

V prevádzke

 

V prevádzke

 

Z detstva si pamätám, ako som chodila s rodičmi do cukrárne, nechali sme si zabaliť zákusky a zobrali sme si ich domov. Funguje ešte stále takýto trend?

L: Každý sa v dnešnej dobe niekam ponáhľa a víkend chce mať volný. V sobotu májú ľudia na programe väčšinou staré zaužívané upratovanie, uvaria obed a už sa im nechce vypekať, takže pre sladké si prídu k nám. Nemyslela som si, že to ešte funguje, ale ľudia sa k tomu trendu radi vracajú.

 

R: Veľká výhoda bola, že Lucka má vybudovanú klientelu a ľudia poznajú jej torty zo sociálnych sietí. Veľmi veľa ľudí k nám po otvorení prišlo so slovami: „My sme vás sledovali na facebooku a chceli sme ochutnať." Veľmi nás teší, že okrem kamarátov si aj cudzí ľudia vedia urobiť čas, aby si dali kávu, koláč a posedeli si. Je to o stretávaní sa a trávení času spolu, na čo paradoxne kvôli sociálnym sieťam zabúdame a pritom tie sem tých ľudí donesú.

 

Samé pozitívne odpovede. Je aj niečo, čo sa vám nevyšlo alebo nebolo tak, ako ste chceli?
L: Deň po oficiálnej otváračke sme ráno došli a mali sme vytopený bar aj záchody, vyduté parkety.

R: To bol moment, kedy máš po mesiaci zodrané ruky, opuchnuté nohy, v deň otváračky sme vypili 30 fliaš prossecca a na druhý deň sme prišli a našli sme toto. Rovno som mala chuť plakať a zavrieť to tu.


Čo by ste poradil niekomu, kto má vymyslený koncept a chce si otvoriť vlastný podnik?
L: Hlavne nech sa nebojí. Ja som sa tiež vrátila z Mexika a nemala som nič, ale tak som tomu verila a dávala som do toho toľko energie, že to išlo samo. Musíš chcieť.

R: Musíš chcieť, ale treba na tom aj pracovať. Tým, že človek iba chce a leží na gauči, nič nedosiahne. Tieto novodobé motivácie, že treba myslieť pozitívne sú super, ale treba makať. Treba ísť na to s rozumom a pomaly. Neočávať, že zajtra sa zobudím ako milionár. Treba mať plány, ale nebude to zajtra. Každý, kto ide do biznisu s tým, že zajtra si idem kupovať Range Rover, tak ho pravdepodobne o rok nebude mať. Chceme budovať firmu a spolu s ňou budú rozkvitať dúfajme aj naše životy a náš životný úspech.

 

V prevádzke  

Plány do budúcna?
R: Máme nejakú predstavu, ktorú zatiaľ nechceme prezrádzať, aby sa to najskôr nám všetko upratalo. Máme samozrejme tisíce nápadov, ako každý človek, čo začne podnikať a ide mu explodovať hlava. Všetko by sme chceli, ale bude to chcieť čas. A uvidíme kam nás to privedie, tak ako nás to priviedlo sem.

 

Čo byste chceli na záver odkázať našim čitateľom?


Nech prídu na koláč a nech jedia veľa sladkého a tešia sa z toho. Dajte si ten cukor, veď je to super! Ľudia sú po ňom šťastní!

 

V prevádzke

Vyjadri svoj názor na článok
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Odpad! Menej takýchto článkov
Super! Viac takýchto článkov
Povedz nám, prečo sa ti článok nepáči:
Ďakujeme za tvoj názor!
Pomáha nám a autorom pri skvalitňovaní obsahu na stránke.