Freshfem.sk
Lifestyle

Slovenka Lýdia precestovala Rusko Transsibírskou magistrálou celkom sama. Už teraz sa nevie dočkať ďalšej cesty!

Pre Slovenku Lýdiu Machovú je cestovanie vášňou. Úplne sama absolvovala aj cestu Transsibírskou magistrálou.

22. október 2017, 11:26
zdroj: commons.wikimedia.org/Marc Heiden
22. október 2017, 11:26

Lýdia Machová je polyglotka, tlmočníčka a jazyková mentorka, ktorá sa plynulo dorozumie v siedmich jazykoch, a to bez toho, aby niekedy žila v cudzej krajine. Avšak metódy, ktoré sa učia v školách či na jazykových kurzoch, považuje za zastaralé. Ona sama sa učí nový cudzí jazyk priemerne každé dva roky a učenie je pre ňu hlavne zábava. Jedným z jazykov, ktoré ovláda, je aj ruština. Odmenou za to, že sa ju naučí, mala byť cesta Transsibírskou magistrálou, čo je cestovateľský sen mnohých dobrodruchov. Lýdia si svoju túžbu splnila a o ceste napísala na svojom webe Jazykový mentoring aj blog. Do Moskvy sa dostala letecky, odtiaľ cestovala magistrálou do Mongolska, odkiaľ letela cez Peking do Kazachstanu a Kirgizska. My sme sa ju však rozhodli vyspovedať trochu bližšie práve o cestovaní magistrálou.

 

Ako dlho trvalo plánovanie cesty Transsibírskou magistrálou? S čím všetkým musí našinec rátať, keď sa chce vydať na takúto cestu?

Ja osobne som sa na to chystala dva mesiace, ale nemyslím si, že je to nutné. Myslím si, že človek sa na to vie veľmi dobre pripraviť aj za pár dní, ale ja si vždy vychutnávam tú plánovaciu časť ciest. Veľa som si o tom čítala, rozprávala som sa s kamarátmi, ktorí tam boli, a tešila som sa na to. Ale reálne si musí človek prečítať základné informácie, aby vedel hlavne to, že si musí kúpiť lístky na vlak na jednotlivé trasy. Nemôže si totiž kúpiť jeden lístok na Transsibírsku magistrálu a naskočiť či vyskočiť, kedy sa mu chce. Treba si prečítať informácie či blogy, no to plánovanie nie je nejaké náročné.

 

Slovenka Lýdia precestovala Rusko Transsibírskou magistrálou celkom sama. Už teraz sa nevie dočkať ďalšej cesty!

 

Čo bolo v rámci vybavovania najnáročnejšie?

V podstate víza, ale aj to je otázka len dvoch krátkych návštev konzulárneho centra v Bratislave. Inak si už len cez internet kúpim lístky, ale lístok z Ruska do Mongolska sa nedá kúpiť online, takže na to som využila kamarátku, ktorú mám v Moskve a ktorá mi ten lístok bola vyzdvihnúť. Vlaky sa totiž môžu vypredať, takže si to treba naplánovať vopred a pokiaľ človek nemá žiadny kontakt, tak odporúčam lístky objednáváť cez nejakú agentúru, ktorá ich pošle fyzicky poštou. Lístky sa však predávajú najskôr 45 dní vopred pred cestou. Ešte je potrebné vedieť, že sú rôzne typy vagónov aj miest na ležanie a tri triedy. 1. trieda je neskutočne drahá, 2. trieda sú kupé, ako poznáme aj my, a potom je ešte takzvaný plackartný vagón, v ktorom sú všetci ľudia spolu. Je to ako kupé, ale bez dverí. Je tam horšia kvalita a v niektorých vagónoch môže chýbať klimatizácia alebo nie sú vagóny dobre vetrané. 

Vy ste sa predtým učili ruštinu, no ako sa môže dorozumieť cestovateľ, ktorý po rusky nevie?

Myslím, že bez problémov, nie je to nevyhnutné a hlavne pre nás, Slovákov. Keď niekto chce, môže sa naučiť aspoň pár základných výrazov či fráz. Ale veľa sa dá pochopiť aj zo situácie, lebo ten jazyk je nám blízky a podobný. Netreba sa toho báť. Sprievodcovia však väčšinou nevedia po anglicky, takže s angličtinou tam človek veľmi nepochodí.


Kedysi bola ruština na školách povinná, dnes až taká populárna nie je. Je náročné sa ju naučiť? Za aký čas to zvládne bežný človek, aký je najlepší spôsob naučiť sa tento jazyk a s čím treba začať najskôr?

Ruština je podľa mňa skvelý jazyk a veľmi praktický, ak niekto cestuje a ak ho láka Ázia. Pre mňa bola užitočná aj v Kazachstane či Kirgizsku. S ruštinou sa však dá dohovoriť aj v pobaltských krajinách. Pre nás je to navyše ľahší jazyk na učenie ako napríklad angličtina či nemčina. Veľa budeme rozumieť, ak sa naučíme základné pravidlá, azbuku a základné slová. Už vtedy sa dá toho veľa rozumieť, pretože je tam veľa podobných slov ako v slovenčine. Samozrejme, je potrebné sa ju učiť a venovať jej toľko času ako každému inému jazyku. Pozornosť treba venovať oveľa viac aj tomu, aby sme cvičili rozprávanie, pretože sa nám môže zdať, že veľa rozumieme a že je to podobné, ale ak máme niečo povedať, tak zaváhame.

 

Slovenka Lýdia precestovala Rusko Transsibírskou magistrálou celkom sama. Už teraz sa nevie dočkať ďalšej cesty!

 

Odporúčam systematicky pracovať s knižkou pre samoukov, čo je v našom prostredí najjednoduchšie a najlacnejšie. Knižku si treba poctivo prejsť, aby to nebolo odfláknuté. Mne trvalo zhruba rok, kým som bola na takej úrovni, že som vedela po rusky povedať hocičo či prečítať si knižku. Avšak mám skúsenosti s učením sa jazykov. Bežne sa človek môže na túto uroveň dostať za dva roky.

Koľko trvala cesta výhradne magistrálou? Na čo v rámci nej spomínate najradšej?

Stretla som ľudí, ktorí strávili na magistrále mesiace, ja osobne som bola v Rusku 12 dní, kým som prešla túto trasu. Závisí to však aj od toho, či chce človek túto trasu absolvovať kvôli vlaku, alebo preto, že chce vidieť najviac z Ruska. Poviem to otvorene - ruské mestá sú si dosť podobné jedno druhému a nemyslím si, že sa oplatí v každom zastaviť, spoznať ho, lebo architektúra či jedlo sú podobné. Aj príroda je na celej Sibíri v podstate stále tá istá, sú to také hájiky či lesy.

 

Ja osobne som chcela byť vo vlaku dlho, lebo ma fascinuje, že tu, na Slovensku si môžem prejsť maximálne 6 až 8 hodín, a tam môžem cestovať dlhšie. V každom meste som bola dva, maximálne tri dni a vybrala som si ich dosť náhodne. Čisto magistrálou som išla z Moskvy do Mongolska päť dní, no keby som išla až do Vladivostoku, tak by som strávila vo vlaku aj sedem dní.

 

Ktoré mesto vo vás zanechalo najväčší dojem?

Videla som len Kazaň, Novosibirsk, Jekaterinburg a Irkutsk - ten sa mi páčil najviac. Je blízko veľmi pekného jazera Bajkal. Páčil sa mi aj Jekaterinburg, ale skôr kvôli ľuďom, ktorých som stretla. Nepatrím k turistom, ktorí by chceli vidieť všetky pamiatky, skôr sa chcem stretnúť s miestnymi ľuďmi cez couchsurfing, a takto spoznávam to mesto a kultúru ich očami. Sklamaním bol pre mňa Novosibirsk, kde som nenašla žiadnu krásu toho mesta a prekážali mi aj otravné mušky, ktoré mi nedali pokoj celý deň ani len na minútu. Takže to zanechalo vo mne takú trpkú spomienku.

 

 

Vo svojom blogu uvádzate, že ste vo vlaku strávili aj 24 hodín vkuse, nebolo to psychicky, ale aj fyzicky náročné? Ako ste tam trávili čas?

Tiež som sa toho bála, ale prekvapivo, vôbec nie, pretože som nemala vôbec pocit, že som sa stihla nudiť a myslím si, že je to tým, že sa na to človek psychicky nastaví. Pozerala som si tam seriály na Netflixe, mala som aj pripojenie, keďže som si kúpila ruskú kartu, čítala som si knižky a rozprávala sa s ľuďmi v kupé. Psychicky to nebolo ťažké, absolútne som nemala pocit, že sa zbláznim, a fyzicky tiež nie, pretože som si mohla ľahnúť, sadnúť a navyše tam každý dostane aj čisté prádlo. Mohla som sa poprechádzať a len raz som šla aj do reštauračného vozňa, pretože to jedlo tam nebolo ktoviečo.

 

Slovenka Lýdia precestovala Rusko Transsibírskou magistrálou celkom sama. Už teraz sa nevie dočkať ďalšej cesty!

 

Ak napríklad cestuje sama žena, sú na mieste obavy alebo je to relatívne bezpečné?

Vôbec sa toho netreba báť. Ak cestuje sama žena, odporúčala by som jej ísť do vagóna 3. triedy, v ktorom sú všetci spolu. Ostatní cestujúci by sa určite zastali ženy, ktorá by mala problémy.

 

Ako by ste najvýstižnejšie opísali cestu Transsibírskou magistrálou?

Pre mňa je táto cesta fascinujúca v tom, že sa človek pozerá na GPS a vidí, ako ide cez celý kontinent, že tie malé krajiny, ktoré máme tu v Európe, sú oproti tomu len také malé mestečká. Práve preto si to ľudia viac vážia, lebo dnes sme zvyknutí cestovať lietadlom, no fascinujúce je, ked si uvedomia, že cestujú tým vlakom, traťou, ktorú postavili ľudia pred 150 rokmi, veľa z nich aj zomrelo, pretože to bol veľmi náročný projekt. Myslím si, že to môže každého nadchnúť, aj keď nie je posadnutý vlakmi.

 

Slovenka Lýdia precestovala Rusko Transsibírskou magistrálou celkom sama. Už teraz sa nevie dočkať ďalšej cesty!

 

Aké sú vaše ďalšie plány, čo sa týka učenia sa jazykov i cestovania? Ešte by ste sa vydali na výlet do Ruska?

Samozrejme, dokonca si aj myslím, že si naplánujem takú cestu, dala by som zvyšnú časť magistrály, od Bajkalu do Vladivostoku. Chcela by som to absolvovať v zime, aby som si vedela predstaviť Sibír v zime aj v lete. Čo sa týka jazykov, ja sa každé dva roky učím nový jazyk, od Nového roka sa chcem pustiť do niečoho nového. A čo sa ešte týka cestovania, ja cestujem priemerne štyri mesiace v roku, takže teraz sa chystám na Island a do Mexika.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí by sa na takúto cestu magistrálou chceli vydať tiež?
Určite sa do toho pustite a začnite reálne plánovať, kedy. Reálne sa táto cesta dá urobiť za 10 dní alebo za dva týždne, ak chce niekto pobudnúť aj v Mongolsku. Nie je to veľmi drahé, mňa osobne stáli lístky na všetky vlaky 360 eur. V tomto vlaku je to zaujímavé, je to čas strávený sám so sebou, dá sa tam meditovať či čítať knihy, je to taký oddych. Odporučila by som to ako alternatívu k dovolenkám pri mori niekde v Chorvátsku ako každý rok. Nech skúsia dať do života trochu šťavy a splnia si svoj cestovateľský sen.

 

Slovenka Lýdia precestovala Rusko Transsibírskou magistrálou celkom sama. Už teraz sa nevie dočkať ďalšej cesty!

Slovenka Lýdia precestovala Rusko Transsibírskou magistrálou celkom sama. Už teraz sa nevie dočkať ďalšej cesty!

Slovenka Lýdia precestovala Rusko Transsibírskou magistrálou celkom sama. Už teraz sa nevie dočkať ďalšej cesty!

Slovenka Lýdia precestovala Rusko Transsibírskou magistrálou celkom sama. Už teraz sa nevie dočkať ďalšej cesty!

Vyjadri svoj názor na článok
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Odpad! Menej takýchto článkov
Super! Viac takýchto článkov
Povedz nám, prečo sa ti článok nepáči:
Ďakujeme za tvoj názor!
Pomáha nám a autorom pri skvalitňovaní obsahu na stránke.
Zobraziť 2 komentáre
Diskusia
Diskusia je len pre prihlásených
2 komentáre
Zoradiť komentáre podľa obľúbenosti času pridania
avatar
tomaskob22. október 2017, 12:53

S kamošmi sme cestu vlakom z Moskvy do Vladivostoku absolvovali na prelome mesiacov Apríl a Máj 2017. Jeden z nich tiež cestoval sám, keďže sme sa v Moskve ožrali a jeden druhému stratili. Nielen jeden druhému, stratili sme aj jednu barlu. Ráno si kúpil lístok ďalším vlakom a my sme ho deň počkali v Irkutsku. Cestou do Irkutska sme pili s Rusom, ktorý potom ogrcal kupé (ďakujeme a pozdravujeme). 4 dni z Irkutska do Vladivostoku sme šli všetci traja + Francúz a Rus. Rusa som sa bál, pretože vravel že už aj väčších ako sme my podrezal, no piť tiež nevedel. Francúz mu našťastie nič nerozumel. Najhoršie na ceste sú časové pásma, ale atmosféra je nezabudnuteľná a všetkých nás to ťahá naspäť, tentoraz na transmongolskú magistrálu. Dúfam že sa v Moskve neopijeme zase.

7 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
strazcavesmiru22. október 2017, 21:36

Tvoj prispevok som cital s vacsim nadsenim nez prve 4 odseky tohoto extremne nudneho rozhovoru.

8 Odpovedať · Nahlásiť